Článok ústavy o vedúcej úlohe komunistickej strany bol 29. novembra
zrušený a premiér federálnej vlády Ladislav Adamec prejavil ochotu viesť
dialóg so zástupcami nespokojnej verejnosti. Tá žiadala zmenu vlády,
prípadne jej demisiu. Samotné Občianske fórum ani Verejnosť proti
násiliu o účasť v tejto vláde záujem nemali.
Adamec sa nakoniec rozhodol federálnu vládu rekonštruovať s tým, že by
zostal na jej čele. Mená nových navrhovaných ministrov sa objavili 3.
decembra 1989 a to opäť zdvihlo vlnu odporu. V novom kabinete mala mať
komunistická strana okrem samotného premiéra ďalších 15 ministrov, po
jednom kresle by obsadili členovia strany socialistickej a ľudovej,
doplniť ju mali aj traja nestraníci. Okamžite reagovali občianske
iniciatívy aj študentské hnutie a hrozili ďalším generálnym štrajkom.
"Vedenie KSČ zrejme doteraz nepochopilo vážnosť mimoriadnej situácie a
proti všeľudovej mienke, ktorá ho pozbavila monopolnej moci, umelo
udržiava svoje pozície a snaží sa o zvrátenie situácie vo svoj
prospech," uvádza sa v letáku so Stanoviskom slovenského koordinačného výboru vysokých škôl, ktorý sa objavil v uliciach.
Študenti v ňom zdôrazňujú, že takéto zloženie vlády neposkytne žiadne
záruky na vybudovanie pluralitného systému a demokratického štátu.
Obávajú sa, že takáto vláda nebude schopná doviesť spoločnosť k
demokratickým voľbám.
"Preto naďalej zotrvávame v štrajku a žiadame demisiu federálnej
vlády. Takisto vyslovujeme nedôveru vláde SSR (Slovenská socialistická
republika), ktorá doposiaľ neučinila dostatočné kroky k zmene situácie
na Slovensku," píše sa vo vyhlásení. Koordinačný výbor upozornil, že
svoje stanovisko i odhodlanie už raz jasne vyjadrili generálnym
štrajkom 27. novembra a zo svojich požiadaviek nemienia ustúpiť.
"V prípade, že naše požiadavky nebudú akceptované, vyzveme všetkých
pracujúcich k druhému generálnemu štrajku 11. decembra 1989," píše sa v posledných riadkoch vyhlásenia.